Zvyšovanie prírodné hodnoty poľných poľovných revírov prostredníctvom druhovo pestrých trávnych zmesí
Najväčší diverzitu druhov i biotopov predstavujú lúčne ekosystémy. Väčšina z nich vznikla historickou hospodárskou činnosťou, odlesňovaním a získavaním priestoru pre pole a pasienky. Problematike zakladanie a obnovy druhovo pestrých krajinných porastov a ich návratu do krajiny je v Slovenskej republike venovaná pozornosť približne od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia. Postupne začal klesať význam produkčnej funkcie trávnych porastov a prejavil sa záujem o druhovo bohatých trávnych zmesí cenných pre stabilitu ekosystému. Zároveň so zvyšovaním povedomia obyvateľstva o životnom prostredí, významu krajinného rázu a biodiverzity rastie aj v radoch poľovníckej verejnosti záujem o zakladaní druhovo pestrých krajinných porastov na ich pozemkoch alebo na území poľovných revírov ich poľovníckeho združenia a rozširujú sa druhovo pestré pastevné travné plochy pre úkryt pernatej zveri alebo pestrejší potravu zajacov a vysokej zvere.
V poloprírodných lúčnych a pastierskych porastoch sa okrem tráv a ďatelovin vyskytuje tiež mnoho ďalších bylín, z ktorých niektoré vynikajú vysokým obsahom živín, dieteticky pôsobiacimi aromatickými látkami, iné majú vysoký obsah mikroelementov. Dostatočne pestré botanické zloženie porastu je jedným z faktorov, ktoré v súhrne tvoria kvalitu potravy pre zver. Vedľa botanického zloženia je to množstvo krmovín na jednotku plochy, stráviteľnosť, chutnosť a výživnú hodnotu.
Druhovo pestré trávne porasty majú hneď niekoľko predností. Vedľa významné krajinotvorné a estetickej hodnoty je to predovšetkým obmedzenie počtu kosieb počas vegetačného obdobia. Ďalej už spomínaná podpora diverzity, a to nielen rastlinných druhov, ale aj mikroorganizmov a živočíšnych druhov, ktorí v týchto trávnych porastoch nachádzajú útočisko. Všeobecne je udávaná diverzita živočíšnych druhov v lúke o rád vyššia, ako diverzita rastlinných druhov! V prirodzených Lučných-lesných ekosystémoch sa vyskytuje tiež dvojnásobný počet vtákov než v ekosystéme ornej pôdy. Floristickej zloženie trávneho porastu je výsledkom komplexného vplyvu celého ekosystému.
Druhovo pestrá trávna zmes obsahuje v rôznom podiele určitý počet trávnych druhov, ďatelovin a ostatných dvojklíčnolistových bylín. Druhové bohatstvo týchto trávnych porastov je dané predovšetkým zastúpením špecifické skupiny dvojklíčnolistových rastlín, ktoré sa v priebehu rokov mení v závislosti na spôsobe ich využívania. Požiadavky na vysoký počet rastlinných aj živočíšnych druhov na stanovisku, zachovanie protierózne funkčnosti, odolnosť voči suchu, popr. aj estetický dojem porastu, tzn. zladenú, dlhotrvajúcu a striedavu farebnosť porastu, vrátane využiteľnosti jednotlivých častí bylín pre liečivé účely, predurčujú aj špecifický prístup k tvorbe druhovo bohatých trávnych zmesí a ich manažmentu. Medzi nezanedbateľná hľadiska patrí aj problematika peľových alergií u porastov v blízkosti sídiel.
Pri výbere vhodnej trávnej zmesi pre zvyšovanie prírodnej hodnoty poľných poľovných revírov je potrebné zvážiť veľa faktorov. Či už sa jedná o agroekologické podmienky stanovišťa (sucho x vlhko), alebo či porast zakladám na jednu sezónu či viac rokov. V poľovnom revíre môže byť súčasne zastúpené viaceré druhy zveri alebo má jeden druh zveri (napr. V obore) prevahu nad ostatnými, čo opäť mení pohľad na zloženie vhodné zmesi. O tom, či je z pohľadu poľovníckeho hospodára podstatnejšie množstvo alebo kvalita toľko potrebné krmoviny, je nutné tiež premýšľať skôr, než dôjde k založenie nového porastu.
Jednotlivé skupiny zveri majú svoje špecifiká, ale pre všetky druhy zveri platí, že zdravotný stav zveri je vždy lepšie pri pestrejšie strave.
Pre pernatú zver je nutné dostatočne roztrieštiť úkrytové plochy v krajine. Porast tvoriaci úkryt by mal ponúkať aj potravu a potravou nie je iba osivo bylín zo zmesi (napr. Strukoviny), ale predovšetkým hmyz a jeho larvy, ktorých výskyt a vývoj sa viaže na zastúpenie konkrétnych rastlinných druhov v trávnom porastu.
Pre vysokú zver je vhodný porast tvorený trávami, vytrvalými a jednoročnými ďatelinovinami (ďatelina purpurová, ďatelina alexandrijský, viky, vlčí bôb), ktoré zver včas prilákajú k pastve a chráni pred ohryzením pomalšie rastúce trávne druhy. Z bylín sú dôležité nielen dieteticky vhodné druhy, ako je skorocel a rebríček, ale aj napr. Čakanka obyčajná, na ktoré si srnce čistia parožia. Zo zmesi je potreba vylúčiť rastliny jedovaté, tŕnisté a invázne a druhy so sklonom k dominancii v porastu.
Pre drobnú aj raticovú zver sú určené poľovnícka poliečka. Trávna zmes pre poľovnícke odvádzacie poliečko by skladbou plodín mala zodpovedať nárokom zveri a poliečko by malo byť obhospodarované takým spôsobom, aby zver mala po väčšinu roka možnosť nájsť tu nejakú plodinu.
Príklad zloženie trávnej zmesi pre poľovnícke odvádzacie políčko (Marada, Skládanka, 2015):
Trávy 43%: Timotejka lúčna 3%, Lipnica lúčna 10%, Kostrava červená 10%, Kostrava lúčna 15%, Ovsík obyčajný 5%
Ďatelinoviny 57%: Ďatelina lúčna (4n) 10%, Ďatelina purpurová 7%, Ďatelina plazivá 15%, ľadenec rožkatý 5%, Bôľhoj lekársky 5%, Lucerna siata 15%
Vyššie uvedená trávna zmes je vhodná pre osev ornej pôdy na zníženie rozsahu škôd zverou na okolitých kultúrach. Seno z tohto porastu je veľmi kvalitné, súčasne je porast atraktívny pre opeľovače, zvyšuje pôdnu úrodnosť a poskytuje dostatočný úkryt pre bažantov. Odporúčaný výsevok tejto trávnej zmesi činí 30-40 kg / ha.
Medonosnej zmesi zvyčajne neobsahujú žiadne trávne druhy, napriek tomu, vďaka vysokému podielu ďatelovin, môžu dostatočne zabezpečiť vytrvalosť porastu po dobu viac rokov. Všetky zvolené rastlinné druhy v takejto zmesi ponúkajú zdroj peľu a nektáru pre včely aj ďalší v prírode žijúce opeľovače. Druhová diverzita zmesi a výška porastu poskytuje nielen potravu, ale aj útočisko pre mnoho druhov hmyzu, motýľov a drobného vtáctva.
V súčasnej dobe, keď ľudia strácajú schopnosť žiť v prírode a prestávajú rozumieť súvislostiam zákonov prírody, sú poľovníci pre prírodu ešte stále veľkou nádejou. A ako sa hovorí: "Keď môžeš, tak musíš!"